Celkový jazdný odpor
Celkový jazdný
odpor je súčtom valivého odporu, odporu vzduchu, odporu proti stúpaniu
a odporu proti akcelerácií. Na prekonanie jazdného odporu treba na poháňacích kolesách vynaložiť
zodpovedajúcu hnaciu silu. Hnacia sila, ktorá je na týchto kolesách k dispozícií,
je tým väčšia, čím väčší je točivý moment motora, celkový prevodový pomer medzi
motorom a hnacími kolesami a čím menšie sú straty pri prenose sily.
Valivý odpor
Tento jav vzniká
ako dôsledok deformačnej práce kolesa a vozovky. Je určení zaťažením
kolies a koeficientom valivého odporu. Koeficient valivého odporu je tým
väčší, čím menší je polomer kolesa a čím väčšia je zmena tvaru pneumatiky.
Napr. pri nízkom tlaku vzduchu v pneumatike. Rovnako sa však zvyšuje
s rastúcim zaťažením a so zvyšujúcou sa rýchlosťou. Okrem toho sa
mení aj podľa povrchu vozovky.
Odpor vzduchu
Odpor vzduchu je
určení: hustotou vzduchu, koeficientom odporu vzduchu ( závisí od tvaru
monopostu a jeho častí ) prierezom čelnej plochy monopostu v smere
jazdy, rýchlosťou jazdy vrátane rýchlosti protivetra.
Odpor proti stúpaniu
Je daný tiažou G
a uhlom stúpania respektíve uhlom klesania kladné alebo záporné stúpanie.
Odpor proti stúpaniu sa pri stúpaní pripočítava a pri klesaní odpočítava.
Odpor proti akcelerácií
K rovnomerne
zrýchlenému alebo spomalenému pohybu v pozdĺžnom smere dochádza vtedy, keď
je zrýchlenie alebo spomalenie konštantné. Dráha, ktorú monopost prejde počas
spomaľovania má väčší význam ako pri zrýchlení
pretože dĺžka brzdnej dráhy má bezprostrední význam na bezpečnosť.
Odpor v zákrute
Pri jazde
v zákrute sa valivý odpor zvyšuje o odpor vyvolaný zakrivením dráhy.
Hodnota odporu v zákrute závisí od: rýchlosti monopostu, polomeru oblúka,
dynamických vlastností náprav, pneumatík, tlak v pneumatikách a od
smerovej úchylky pneumatiky.